Název příspěvku: Bratislavské vily z medzivojnového obdobia a ich premeny v čase
Téma disertační práce: Kúpeľné objekty z medzivojnového obdobia na Slovensku od českých
architektov
Autor: Mgr. Andrej Jaroš
Kontakt:
Fakulta: Filosofická fakulta UK vPraze
Školitel: Doc.PhDr. Marie Klimešové, PhD.
Annotation
Contribution should focus on the issues of the modernist architecture of the interwar period, with particular emphasis placed on the context of reception of the latest trends in contemporary architecture and subsequent adaptation news at home. As an example selection of villas 5 of the said period built in Bratislava. All were built around the same period in the range of one decade (30 years of the 20th century), besides it will be interesting to watch on their lives, until we get to the present, so that we can evaluate / recapitulate their condition and functionality.
The first is in the order of Vila Novotny, located on the street Božena Němcová nr. 8. In the year 1928, it proposed a Czech architect Adolf Benš, student of architect Jan Kotěra at the Prague Academy of Fine Arts, and later Joseph Gočár. Undeniably inspired by the European avant-garde architecture, with ideas drawn from visits to Paris in 1925 at the World Exhibition of decorative arts interested him particularly Pavilion L'Esprit Nouveau Swiss pioneer of functionalism Le Corbusier and Soviet constructivist object from Melnikova. Novotny villa is among the early works Benšová the Slovak labor law and is considered one of the most perfect realization of what was built in the functionalist typological sphere of Architecture in Slovakia. Villa in Bratislava was built between 1929-1930. Villa in original condition survived the Second World War and the period of socialism without any pronounced-infringement. However, after the Velvet Revolution, the transformation of the office building of the Slovak Literary Fund in 1992 under the architect insensitive reconstruction Oliver Šabík lost its authenticity as well as its clean stylish expression. Cubic mass was essentially maintained but by the addition on the top terrace, as well as changing the color of the original white plaster on The salmon by a panel of gray stone. In total, the villa has lost its avant-garde appearance as well as retaining its original residential function. It is thus an example of how it can be discarded by tampering significant architectural monument and thus devalue the value.
The following second villa belonged to his time also among the best examples of the then nascent just the functionalist architecture. It was a villa Slovak grafia publishing director, Ing. Karol Jaroň, from the famous Czech functionalist pair operating in Bratislava since the establishment of the independent Czechoslovak state: Alois Balan and Jiří Grossmann. Both had excellent architectural education at the Prague Technical University with Josef Kotěra and Plečnik. The villa was built in 1930 by architect František Kadeŕavek designed by architects mentioned in 1929 was situated on Uhrová Street No.4 in the hilly area Kramáre. Although Jaroňová villa is not only Balánovo work of this kind, Matúš Dulla and Henrieta Moravčíková note that this was just one of najexpresívnejších villas Slovakia. In 2011 it incomprehensible reasons, the whole completely demolished. This affair has become an example of irresponsible destruction of architectural heritage in Slovakia, with which we are confronted today too often. It's almost a great pity that this precious object as a bold expression of breakthrough time failed maintained in its original form and for future generations.
In order third show Vila Lengyel, also known as Vila "L" build in 1929, designed by the architectural significantly Bratislava pair Fridrich Wienwurm and Ignác Vécsei. Fridrich was Weinwurm student at the Faculty of Architecture of the German University of Technology in Dresden and Berlin and his colleague Ignác Vécsei again graduated from the Faculty of Architecture of the Technical University of Budapest. In their joint work and reflect the latest architectural currents of the aforementioned European centers. Architects designed the purist villa on the street Podtatranského 3 slope in emerging residential area called Hausbergl, which is situated in a prime location Slavin. Fortunately, most noble villa's interior, including wooden panelácie walnut wood preserved in pristine condition thanks to enlightened new owner of the villa, artist and educator Marian Mudroch, son of the famous Slovak painter Ján Mudroch. This villa is thus a good example of how to preserve the original function and value of homes in the original conservation of non-infringement.
The fourth villa which represent are among the masterpieces of residential architecture from said pair of authors Weinwurm-Vécsei. Compositionally spectacular and detailed designed villa is „dressed into puristic style of coat“ in a horizontal line. It is also fitted to the rising terrain Novosvetská street No.8. in a luxury residential area named Slavin. It was built in 1935 for Dr. Oscar Pfeffer, director of the nearby Jewish Hospital, by the same authors. In professional circles is also called Slovak Villa Tugendhat, or otherwise known as Vila Schwadron, named after the creator of a complete interior design, the Viennese architect Ernst Schwadron. After World War II villa was nationalized and received it under the administration of the Ministry of Internal Affairs, which here after radical overhaul established a specialized facility for the investigation of particularly serious crime. Thus a valuable object with custom designed interior from the famous Viennese interior architect Ernst Schwadron in a spectacular yet still simple post-art-deco style was completely removed, and thus lost its authentic atmosphere of superior architecture of the interwar period and ceased to fulfill its original function - housing .
The fifth and last in the order of the villa is Markovičova villa, designed by famous Slovak architect Emil Belluš in 1937 – 1938. Emil Belluš was a graduate of the Faculty of Architecture, Czech Technical University in Prague is considered the father of Slovak modernist architecture, just when it was inflicted in 1939 based within the Faculty of Architecture of the Slovak Technical University in Bratislava. The four-storey building is located on an elevated terrace in a slightly sloping terrain Bradlianska Street No. 1, near the residential area called Palisades. After the new owners bought the villa, in the years 2009 - 2011 and thoroughly renovated exemplary architects Matej Galanda, Peter Hažer, Juraj Radošovský from the studio ELEMENT. Maintained initially valuable details as well as part of the built-in, custom furniture designed by the architect of the project. This Bellušová villa is as a prime example of how to sensitively and professionally reconstruct functionalist architecture to maintain its original function well with the original design concept, and also to have a comfortable and all the achievements of our age.
Finally lectures, I would like to summarize the fate of these five major select testimony fairies and demonstrate the wide diapason of their individual destinies. It is interesting to track and trace their past, as the influence of time, polity and economic realities of their new owners have changed. Do not interesting facts are as able to cope with the impact of exposure time and as able to adapt or rather adapt to challenging conditions of today. Important memento is also a review of their importance at the time of its formation and how to participate in their pure and original architectural language for the development of former exhibitions family residences and what the value with reference to preserve this day for the current generation. Question and loose continuation of their further destiny comes with a future issue of historic preservation, which will objects from this period, demand ever more urgently.
Príspevok by sa mal zamerať na problematiku modernistickej architektúry zmedzivojnového obdobia na Slovensku sdôrazom na kontext recepcie najnovších trendov vdobovej architektúre anásledná adaptácia noviniek na domácej pôde. Ako príklad uvediem selekciu 5 víl zo spomínaného obdobia postavených na území Bratislavy. Všetky boli postavené približne v rovnakom období vrozpätí jednej dekády (30. roky 20.storočia), popri tom bude zaujímavé sledovať ich ďalšie osudy, až sa dostaneme ksúčasnosti, aby sme mohli zhodnotiť/zrekapitulovať ich stav afunkčnosť.
Prvou vporadí je Vila Novotný, nachádzajúca sa na ulici Beženy Němcovej 8. Roku 1928 ju navrhol český architekt Adolf Benš, žiak Jana Kotěru na pražské výtvarnej akadémii, neskôr Jozefa Gočára. Nepopierateľne sa inšpiroval európskou avantgardnou architektúrou, pričom námety čerpal znávštevy Paríža vroku 1925. Na Svetovej výstave dekoratívnych umení ho zaujal predovšetkým pavilón L´Esprit Nouveau švajčiarskeho priekopníka funkcionalizmu Le Corbusiera a sovietský konštruktivistický objekt od Melnikova. Novotného vila patrí medzi rané diela Benšových prác na Slovensku aprávom sa považuje za jednu znajdokonalejších realizácii, aké sa postavili v tejto typologickej sfére funkcionalistickej architektonickej tvorby na Slovensku.Vila vBratislave bola postavená vrokoch 1929-1930. Ide oštvorpodlažnú mohutnú kubusovú hmotu, pomerne zložito členenú balkónmi terasami aschodiskom svisutou rampou. Biela vila Ing. O. Novotného, vrchného ministerského radcu na Slovensku je osadená do prudko zavažujúceho sa terénu. Prístup do vily je zvýchodnej strany, zulice Boženy Němcové, kde sú umiestnené aj garáže adruhý vchod je situovaný od západu, zUrbánkovej ulice so schodiskom cez terasy vo svahu záhrady. Dominujúcim horizontálnym prvkom južnej fasády sú úzke balkóny prerušené vybiehajúcou presklenou hmotou visutej časti obytnej haly. Obslužné časti bytov sú orientované do členitej severnej fasády. Na západnej strane fasády dominujú veľkorozmerné pásové okná rozmiestnené vosovo súmernom, pravidelne členenom rastri. Vila obsahuje dva samostatné luxusné byty nad sebou, byt služobníctva vmalej terasovitej nadstavbe amenší byt správcu objektu stechnický zázemím polozapustenom suteréne. Vila vpôvodnom stave prežila obdobie druhej svetovej vojny ako aj obdobie socializmu bez akýchkoľvek výraznejších rušivých zásahov. Avšak po nežnej revolúcii transformáciou na administratívny objekt Slovenského literárneho fondu zroku 1992 podľa necitlivého rekonštrukčného návrhu architekta Olivera Šabíka stratila svoju autentickosť ako aj svoj čistý štýlový výraz. Kubická hmota bola vpodstate zachovaná avšak doplnená oprístavbu na vrchnej terase, ako aj zmenou farby pôvodnej bielej omietky na lososovú doplnenú oobklad so šedého kameňa. Celkovo tak vila stratila svoj avantgardný výzor ako aj stratila svoju pôvodnú obytnú funkciu. Je tak príkladom, ako sa môže neodborným zásahom znehodnotiť významná architektonická pamiatka atým pádom devalvovať je hodnota.
Nasledujúca druhá vila patrila svojho času tiež medzi špičkové ukážky vtedajšej práve sa rodiacej funkcionalistickej architektúry. Jednalo sa ovilu riaditeľa vydavateľstva Slovenská grafia, Ing. Karola Jaroňa od známej českej funkcionalistickej dvojice pôsobiacej vBratislave od vzniku samostatného Československého štátu : Aloisa Balána aJiřího Grossmanna. Obaja mali vynikajúce architektonické vzdelanie na Pražskom vysokom učení technickom u Josefa Kotěru aJože Plečnika. Vilu postavil vroku 1930 staviteľ František Kadeřávek podľa návrhu spomínaných architektov zroku 1929. Nachádzala sa na Uhrovej ulici č.4 v kopcovitejlokalite Kramáre. Hoci Jaroňova vila nie je jediné Balánovo dielo tohto druhu, Matúš Dulla aHenrieta Moravčíková konštatujú, že práve táto bola jednou znajexpresívnejších víl Slovenska. Dva navzájom posunuté hranoly tvoriace objem vily zo severnej strany boli ostro diagonálne zrezané, pričom takvytvorili výrazne hrotitú avertikálne orientovanú anezameniteľnú siluetu. Vdobe vzniku sa jednaloo najpublikovanejšiu funkcionalistickú vilu vdobovej odbornej literatúre. Taliansky architekt Alberto Sartoris ju dokonca zaradil do svojej knihy, kde zhrnul najlepšiu funkcionalistickú architektúru vtedajšej Európy.Vila žiaľ pred pár rokmi prešla necitlivou radikálnou prestavbou skonvenčnou nadstavbou „chýbajúcej“ polovice a stratila tak svoj avantgardný výraz, ktorý ju robil jedinečnou a originálnou. Vroku 2011 ju znepochopiteľných dôvodov celú kompletne asanovali. Táto kauza sa stala príkladom nezodpovednej deštrukcie architektonického dedičstva na Slovensku, sktorou sme konfrontovaní vsúčasnosti až príliš často. Je to priam obrovská škoda že sa tento vzácny objekt ako smelý výraz prelomovej doby nepodaril zachovať vpôvodnej forme ipre ďalšie generácie.
Vporadí treťou predstavenou vilou bude Vila Lengyel, známa aj ako Vila „L“ postavená vroku 1929 podľa projektu významne bratislavskej architektonickej dvojice Fridricha Wienwurma aIgnáca Vécseia. Fridrich Weinwurm bol odchovanec fakulty architektúry Nemeckej technickej univerzity vDrážďanoch avBerlíne ajeho kolega Ignác Vécsei zas absolvoval štúdia na fakulte architektúry Technickej univerzity vBudapešti. Vich spoločnej tvorbe tak reflektujú najmodernejšie architektonické prúdy zo spomínaných európskych centier. Architekti koncipovali vilu na ulici Podtatranského 3 vo svahu novovznikajúcej vilovej štvrti zvanej Hausbergl, ktorá je situovaná vprestížnej lokalite pod Slavínom. Svoj ideový zámer varchitektonickej tvorbe jasne vyjadril architekt Fridrich Weinwurm slovami: "Konštruktívny zmysel nášho storočia usilujúci o najjednoduchšie stvárnenie a jasnosť technického organizmu v stavebnom diele, objavil veľa úspornosti, ku ktorej nás nútia hospodárske pomery, zrieknutím sa zbytočných neorganických architektonických ozdôb, cesty vývinu vecných úžitkových foriem a tým nový sloh." ¹ Jedná sa o jednoduchý kváder čiastočne zapustený do svahu exponovaného pozemku. Vila má štyri podlažia: suterén sbytom domovníka, reprezentatívne priestory rodiny majiteľa na zvýšenom prízemí a poschodí. Na streche terasy sa nachádza malá nadstavba stechnickým zázemím. Hlavný vstup do domu je vedený veľkorysým dvojramenným terénnym exteriérovým schodiskom, ktoré je v záverečnej časti kryté výraznou oceľobetónovou markízou. Južná fasáda má osovo súmerný raster okien, ktoré sú na prízemí prevedené vo väčšom pásovom formáte uprostred svisutou terasou na dvoch stĺpoch. Prízemie je navrhnuté v podobe voľného pôdorysu ako hlavné reprezentatívne obytné podlažie. Na poschodí sa nachádzajú spálne členov rodiny, hygienické zariadenie a terasa prístupná zo spoločnej haly. Po dokončení hrubej stavby sa investor rozhodol najať na návrh interiéru iného architekta. Medzi inými ako potenciálny autor vilu navštívil aj viedenský architekt Adolf Loos, avšak pod vplyvom svoje manželky sa renomovaný advokát Dr. Arpád Lengyel nakoniec rozhodol pre návrh od iného architekta. Svojho času Vila L v Bratislave bola porovnávaná sbrnianskou Vilou Tugendhat a včasopise DAV dávaná do kontrastu s biednymi „brlohmi chudoby“ v iných častiach mesta. ² Koncept Vily Lengyel sa opiera o základné členenie priestorov do troch skupín: verejnú, súkromnú a obslužnú. Takto sa im nielen podarilo rešpektovať všetky princípy moderného členenia funkcií vobydlí, ale súčasne dokázali vytvoriť veľkorysý, flexibilný a nanajvýš funkčný priestor s logickou prevádzkou. Ako vášnivý propagátor „vecnosti“ odmietal Fridrich Weinwurm všetko neúčelné a architektonická forma mala podľa neho prísne odrážať asledovať vnútornú prevádzku domu. Vo svojej tvorbe sa tak dvojica Weinwurm – Vécsei usilovala o maximálnu elimináciu všetkého ozdobného a nefunkčného. Výsledkom takého snaženia boli strohé architektonické formy, hladko omietnuté priečelia bez akýchkoľvek dekorácii a veľkoplošné ploché strechy. Veľkorysý priestor v ich tvorbe dostávali predovšetkým najnovšie výdobytky moderného stavebníctva – oceľobetónové konštrukcie či patentové oceľové okná, ktoré na československý trh dodávala bratislavská spoločnosť A. Kraus. Architektúra vily nesie charakteristické znaky puristickej moderny: Hladká minimalistická fasáda a priestranný účelne usporiadaný vnútorný priestor. Charakteristické pre tvorbu architektov Weinwurma a Vécseia je striedme a navonok veľmi zdržanlivé pôsobenie tohto luxusného obytného domu. Táto rezervovanosť bola dôsledkom odmietania okázalých architektonických gest a orientácie na praktickú a na trvácnosť zameranú tvorbu architektúry. Avšak za strohou puristickou fasádou sa ukrýva jeden znajvzácnejších interiérov 20. storočia na Slovensku. Jedná sa interiér navrhnutý na mieru popredným viedenským architektom Josefom Hoffmannom. Ten kompletne zhotovila adodala onič menej známejšia firma Wener Werkstätte, pričom zahŕňala kompletný vstavaný imobilný interiér aj so všetkými doplnkami, vrátane všetkých detailov akými boli sanita, svietidlá, tapety, dvere iumelecké doplnky aobrazy. Našťastie sa väčšina tohto vzácneho interiéru vrátane drevenej panelácie zorechového dreva dochovala vpôvodnom stave aj vďaka osvietenému novému majiteľovi vily, výtvarníkovi a pedagógovi Mariánovi Mudrochovi, synovi významného slovenského maliara Jána Mudrocha. Táto vila je tak dobrým príkladom ako sa dá uchovať pôvodná funkcia ihodnota vily vpôvodnom zachovanom stave bez rušivých zásahov.